Zdroje

• Zdroje
  • Praktické úlohy z ekonómie – Empirické projekty
  • Ako ekonómovia skúmajú údaje
  • Keď sa ekonómovia nezhodujú
  • Videá
  • Veľkí ekonómovia
  • Zistite viac
  • Cvičenia
  • Grafy, tabuľky a obrázky
    • Kapitola 1
    • Kapitola 2
    • Kapitola 3
    • Kapitola 4
    • Kapitola 5
    • Kapitola 6
    • Kapitola 7
    • Kapitola 8
    • Kapitola 9
    • Kapitola 10
    • Kapitola 11
    • Kapitola 12

Praktické úlohy z ekonómie – Empirické projekty

• Empirický projekt 1: meranie zmeny klímy
• Empirický projekt 2: zber a analýza údajov z experimentov
• Empirický projekt 3: meranie vplyvu dane z cukru
• Empirický projekt 4: meranie blahobytu
• Empirický projekt 5: meranie nerovnosti: Lorenzove krivky a Giniho koeficienty
• Empirický projekt 6: meranie manažérskych postupov
• Empirický projekt 7: ponuka a dopyt
• Empirický projekt 8: meranie nepeňažných nákladov nezamestnanosti
• Empirický projekt 9: domácnosti vylúčené z úverového trhu v rozvíjajúcej sa krajine
• Empirický projekt 10: charakteristika bankových systémov vo svete
• Empirický projekt 11: meranie ochoty platiť za zmiernenie klimatickej zmeny
• Empirický projekt 12: Opatrenia vlády a popularita: vyplácanie hotovosti v Hongkongu

Ako ekonómovia skúmajú údaje

• 2.8 Laboratórne experimenty
• 6.3 Manažéri využívajú moc
• 6.7 Ako možno merať zamestnanecké renty v skutočnej (a nie modelovej) ekonomike?
• 6.11 Ak sa ekonomika spomalí, pracovníci zrýchlia
• 10.8 Múdrosť davov: Váha a hodnota akcií či dobytka
• 12.5 Ovplyvňuje volebná konkurencia politiky?
• 12.9 Administratívna neuskutočniteľnosť: Príklad z Nigérie
• 12.10 Dokážu peniaze rozprávať?

Keď sa ekonómovia nezhodujú

• 2.10 Homo economicus a odpoveď na otázku: Sú ľudia výlučne sebeckí?
• 6.3 Coase a Marx o firme a jej zamestnancoch
• 10.10 Sú bubliny skutočné?

Videá

• Kapitola 1: Hans Rosling a jeho 200 krajín, 200 rokov, 4 minúty – Krása štatistík
• Kapitola 1: Transformačné technologické zmeny stále prebiehajú. Hans Rosling vo svojom prejave na TED tvrdí, že by sme mali ďakovať industrializácii za to, že nám dala práčku, stroj, ktorý zásadne zmenil blahobyt miliónov žien.
• Kapitola 1: Lisa Cook vo videu Ekonóm v akcii vysvetľuje, čo podporuje alebo brzdí inovácie.
• Kapitola 1: Thomas Piketty: Dlhodobá ekonómia nerovnosti v bohatstve
• Kapitola 2: Riešenie spoločenskej dilemy v súťaži Golden Balls
• Kapitola 2: Juan Camilo Cárdenas: Ikeď neviditeľné ruky spolupracujú
• Kapitola 3: Esther Duflo: Zastúpenie žien v Indii
• Kapitola 3: Helen Miller: ‘Platia bohatí primeraný podiel daní?’
• Kapitola 3: Petra Moser: Ako autorské práva zlepšili taliansku operu
• Kapitola 4: Juliet Schor: Prečo tak ťažko pracujeme?
• Kapitola 5: Kevin Bales: Ako bojovať proti modernému otroctvu
• Kapitola 5: Viac informácií o globálnych príjmových nerovnostiach môžete získať z videa od Hansa Roslinga, v ktorom nerovnosti ilustruje pomocou snehových gúľ.
• Kapitola 7: Richard Freeman: Zodpovednosť sa outsourcovať nedá
• Kapitola 7: Kathryn Graddy: Hľadanie dokonalej konkurencie
• Kapitola 8: Van Reenen: Čo určuje produktivitu?
• Kapitola 9: Video z denníka New York Times ukazuje, že žiadatelia o úver na kúpu auta musia často súhlasiť s tým, aby im doň banka namontovala zariadenie, pomocou ktorého dokáže zablokovať štartovanie, ak dlžník nespláca splátky podľa zmluvy. Veritelia nie sú pre túto prax veľmi obľúbení.
• Kapitola 10: Peniaze pohľadom ekonóma: Kuriózny prípad kameňov z ostrova Yap
• Kapitola 10: Vizualizácia úverovej krízy
• Kapitola 11: James K. Boyce sa venuje predpokladom a obmedzeniam Coaseovej teorémy.
• Kapitola 11: James K. Boyce hovorí o ťažkostiach pri dosahovaní efektívnosti a spravodlivosti pri riešení negatívnych externalít.
• Kapitola 12: Alvin Roth vysvetľuje, ako fungujú trhy spájajúce darcov a príjemcov.
• Kapitola 12: V našom videu Ekonóm v akcii James Heckman, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu z Chicagskej univerzity a vedúci predstaviteľ tohto výskumu, skúma otázku, ako školské a predškolské skúsenosti ovplyvňujú nerovnosť.
• Kapitola 12: Ak chcete zistiť, prečo sa mnohí rozhodli, že financovanie plných nákladov na vysokoškolské vzdelávanie zo všeobecných daní nie je spravodlivé, pozrite si video ekonóma Nicka Barra z LSE: „Prečo univerzita nie je zadarmo“

Veľkí ekonómovia

• 1.4 Ekonomický rast: Adam Smith
• 1.7 Kapitalistická revolúcia: Joseph Schumpeter
• [2.8 Spoločenské preferencie a verejné statky: Elinor Ostromová](02.html#veľkí-ekonómovia-elinor-ostromová
• 2.12 Ktorú Nashovu rovnováhu si vybrať, ak existujú viaceré? Konflikty záujmov a vyjednávanie: John Nash
• 3.5 Pridanie možnosti prerozdelenia odmien medzi hráčmi: Vilfredo Pareto
• 6.2 Firmy, trhy a deľba práce: Herbert Simon
• 6.3 Mocenské vzťahy vo firme: Karl Marx
• 6.13 Iný typ obchodnej organizácie: družstvá: John Stuart Mill
• 7.7 Určovanie cien, trhová sila a verejná politika: Augustin Cournot
• 7.7 Určovanie cien, trhová sila a verejná politika: Joan Robinson (1903 – 1983)
• 7.9 Kupovanie a predávanie: Dopyt a ponuka na konkurenčnom trhu: Alfred Marshall
• 11.4 Mágia trhu: Ceny ako správy a motivácia: Friedrich Hayek
• 11.8 Externality a súkromné vyjednávanie: Ronald Coase
• 11.9 Externality: Opatrenia štátu a rozdelenie príjmov: Arthur Pigou

Zistite viac

• 1.4 Ekonomický rast: Priemerné tempá rastu
• 1.4 Ekonomický rast: Pravidlo 70 pri tempách rastu
• 2.6 Keď vlastný záujem nefunguje: väzňova dilema: Väzňova dilema
• 5.10 Porovnávanie nerovnosti na svete: Giniho koeficient ako ukazovateľ nerovnosti
• 5.10 Porovnávanie nerovnosti na svete: Lorenzova krivka a Giniho koeficient v ekonomike s rozdelenými triedami a veľkou populáciou
• 8.5 Trh produktov a cenová krivka (firmy a zákazníci): Výška cenovej marže vybraná firmou
• 10.2 Aktíva, peniaze, banky a finančný systém: Súčasná hodnota (PV) a cena aktíva
• 10.2 Aktíva, peniaze, banky a finančný systém: Ceny dlhopisov a výnosy

Cvičenia

• 1.3 Ako sme sa sem dostali? Hokejka v reálnych príjmoch: Cvičenie 1.1: Nerovnosť v štrnástom storočí
• 1.3 Ako sme sa sem dostali? Hokejka v reálnych príjmoch: Cvičenie 1.2 v Exceli: Údaje o príjmoch a pomer bohatých a chudobných
• 1.3 Ako sme sa sem dostali? Hokejka v reálnych príjmoch: Cvičenie 1.3 v Exceli: Pohľad na rozdelenie príjmov
• 1.4 Ekonomický rast: Nepovinné cvičenie č. 1.3.1 v Exceli: Výpočet zloženého tempa rastu
• 1.4 Ekonomický rast: Cvičenie 1.4 v Exceli: Interpretácia grafov zostrojených v logaritmickej mierke
• 1.7 Kapitalistická revolúcia: Cvičenie 1.5: Chatrč najchudobnejšieho človeka
• 1.7 Kapitalistická revolúcia: Cvičenie 1.6: Trhy a sociálne siete
• 1.7 Kapitalistická revolúcia: Cvičenie 1.7: Firma alebo nie?
• 1.12 Kapitalizmus, rast a environmentálna udržateľnosť: Cvičenie 1.8: Aký veľký dosah má zmena o pár stupňov?
• 1.12 Kapitalizmus, rast a environmentálna udržateľnosť: Cvičenie 1.9: v Exceli: Zakresľovanie čiarových grafov vývoja teploty v čase
• 2.3 Riešenie spoločenských dilem: Cvičenie 2.1: Spoločenské dilemy
• 2.5 Keď vlastný záujem funguje: neviditeľná ruka: Cvičenie 2.2: Nemorálny vlastný záujem
• 2.6 Keď vlastný záujem nefunguje: väzňova dilema: Cvičenie 2.3: Politická reklama
• 2.8 Spoločenské preferencie a verejné statky: Cvičenie 2.4: Sú laboratórne experimenty užitočné pri zisťovaní skutočného správania ľudí?
• 2.9 Podpora spolupráce trestami pre čiernych pasažierov: Cvičenie 2.5 v Exceli: Sledovanie rozdielov v príspevkoch v experimentoch s verejnými statkami
• 2.12 Ktorú Nashovu rovnováhu si vybrať, ak existujú viaceré? Konflikty záujmov a vyjednávanie: Cvičenie 2.6: Konflikt medzi Astrid a Bettinou
• 3.3 Spravodlivosť a efektívnosť v hre ultimátum: Cvičenie 3.1: Prijateľné ponuky
• 3.3 Spravodlivosť a efektívnosť v hre ultimátum: Cvičenie 3.2: Ponuky v hre ultimátum
• 3.6 Ako zhodnotiť, či je výsledok spravodlivý?: Cvičenie 3.3 v Exceli: Ideálne rozdelenie príjmov
• 3.7 Prečo sú (niektoré) ekonomické nerovnosti nespravodlivé? Procesné a substantívne úsudky: Cvičenie 3.4: Substantívna a procesná spravodlivosť a závoj nevedomosti
• 3.10 Nezamýšľané dôsledky: Politiky ovplyvňujú preferencie: Cvičenie 3.5 v Exceli: Vplyv pokút v škôlkach
• 3.11 Ako zistíme, či bude opatrenie fungovať?: Cvičenie 3.6: Potravinové dane a zdravie
• 3.11 Ako zistíme, či bude opatrenie fungovať?: Cvičenie 3.7: Efektívna tvorba opatrení v oblasti práv duševného vlastníctva
• 4.1 Úvod: Cvičenie 4.1: Pracovný čas v rôznych krajinách a časových obdobiach
• 4.2 Ekonomické modely: Ako z mála vyčítať viac: Exercise 4.2: Návrh modelu
• 4.3 Rozhodovanie, voľby medzi alternatívami a náklady obetovanej príležitosti: Exercise 4.3: Náklady obetovanej príležitosti
• 4.4 Rozhodovanie sa, ak čelíme voľbe medzi alternatívami: Exercise 4.4: Predpoklady ceteris paribus
• 4.5 Preferencie: Cvičenie 4.5: Prečo sa indiferenčné krivky nikdy nepretnú
• 4.5 Preferencie: Cvičenie 4.6: Vaša hraničná miera substitúcie
• 4.7 Rozhodovanie a vzácnosť: Cvičenie 4.7: Preskúmanie vzácnosti
• 4.8 Množstvo práce a ekonomický rast: Cvičenie 4.8: Vaša produkčná funkcia
• 4.12 Rozšírenie modelu: vplyv kultúry a politiky: Cvičenie 4.9: Ďalšia definícia ekonómie
• 4.14 Práca a blahobyt ako spoločenská dilema: Cvičenie 4.10: TDaň z pozičných statkov
• 4.14 Práca a blahobyt ako spoločenská dilema: Cvičenie 4.11 v Exceli: Korelácia alebo kauzalita?
• 4.14 Práca a blahobyt ako spoločenská dilema: Cvičenie 4.12: Veblenov efekt a opatrenia
• 5.4 Vláda sily: Bruno získa nad Angelou neobmedzenú moc: Cvičenie 5.1: Rozdelenie odmien z vlastnej skúsenosti
• 5.5 Vlastnícke práva a právny štát: Cvičenie 5.2: Biologická a ekonomická uskutočniteľnosť
• 5.5 Vlastnícke práva a právny štát: Cvičenie 5.3: Prečo Angela pracuje 8 hodín
• 5.5 Vlastnícke práva a právny štát: Cvičenie 5.4: Vezmi alebo nechaj tak
• 5.9 Meranie ekonomickej nerovnosti: Cvičenie 5.5: Príjmová nerovnosť a jej meranie
• 5.10 Porovnávanie nerovnosti na svete: Cvičenie 5.6: Porovnávanie rozdelenia majetku
• 5.10 Porovnávanie nerovnosti na svete: Cvičenie 5.7 v Exceli: Nerovnosti medzi spolužiakmi
• 6.3 Mocenské vzťahy vo firme: Cvičenie 6.1: Štruktúra organizácie
• 6.5 Práca iných ľudí: Pracovnoprávny vzťah: Cvičenie 6.2: Neúplné zmluvy
• 6.7 Zamestnanecké renty: Cvičenie 6.3: Výpočet zamestnaneckej renty
• 6.9 Zamestnávateľ stanovuje mzdy tak, aby minimalizoval náklady na jednotku úsilia: Cvičenie 6.4: Zamestnávateľ určuje výšku mzdy
• 6.11 Aplikácia modelu v praxi: Majitelia, zamestnanci a verejná politika: Cvičenie 6.5: Úsilie a mzdy
• 6.11 Aplikácia modelu v praxi: Majitelia, zamestnanci a verejná politika: Cvičenie 6.6: Lazearove výsledky
• 6.13 Iný typ obchodnej organizácie: družstvá: Cvičenie 6.7: Družstvo vlastnené pracovníkmi
• 6.13 Iný typ obchodnej organizácie: družstvá: Cvičenie 6.8 v Exceli: Kto vlastní firmy?
• 6.13 Iný typ obchodnej organizácie: družstvá: Cvičenie 6.9: Mýlil sa Mill?
• 6.15 Principáli a agenti: Interakcie v rámci neúplných zmlúv: Cvičenie 6.10: Vzťahy principála a agenta
• 7.5 Krivky rovnakého zisku a krivka dopytu: Cvičenie 7.1: Zmeny na trhu
• 7.6 Výhody z obchodu: Cvičenie 7.2: Zmena pravidiel hry
• 7.7 Určovanie cien, trhová sila a verejná politika: Cvičenie 7.3: Multinationals or independent retailers?
• 7.9 Kupovanie a predávanie: Dopyt a ponuka na konkurenčnom trhu: Cvičenie 7.4: Predajné stratégie a rezervačné ceny
• 7.9 Kupovanie a predávanie: Dopyt a ponuka na konkurenčnom trhu: Cvičenie 7.5: Cenoví príjemcovia
• 7.11 Konkurenčná rovnováha: Výhody z obchodu, alokácia a rozdelenie: Cvičenie 7.6: Prebytok a strata mŕtvej váhy
• 7.12 Zmeny v ponuke a dopyte: Cvičenie 7.7: Trh s quinoou - 7.12 Zmeny v ponuke a dopyte: Cvičenie 7.8: Ceny, šoky a revolúcie - 7.13 Svetový trh s ropou: Cvičenie 7.9: Svetový trh s ropou - 7.13 Svetový trh s ropou: Cvičenie 7.10: Revolúcia bridlicovej ropy
• 8.2 Meranie ekonomiky: zamestnanosť a nezamestnanosť: Cvičenie 8.1 v Exceli: Zamestnanosť, nezamestnanosť a participácia na trhu práce
• 8.4 Trh práce a mzdová krivka (firmy a pracovníci): Cvičenie 8.2: Posuny mzdovej krivky
• 8.7 Nezamestnanosť ako vlastnosť rovnováhy: Cvičenie 8.3: Naozaj ide o Nashovu rovnováhu?
• 9.3 Prijímanie úverov: presunutie spotreby na skorší čas Cvičenie 9.1: Juliina hranica dostupných možností
• 9.6 Šetrenie či poskytovanie pôžičiek umožňuje vyrovnanie spotreby a jej presun do budúcnosti: Cvičenie 9.2: Marcova hranica dostupných možností
• 9.7 Vzájomné výhody a spory o ich rozdelení na úverovom trhu: Cvičenie 9.3: Celoživotný príjem
• 9.10 Obmedzenia na úverovom trhu: ďalší problém principála a agenta: Cvičenie 9.4: Ako Julia zaplatila za vianočné darčeky
• 9.10 Obmedzenia na úverovom trhu: ďalší problém principála a agenta: Exercise 9.5: Mikrofinancie a poskytovanie pôžičiek chudobným
• 9.10 Obmedzenia na úverovom trhu: ďalší problém principála a agenta: Cvičenie 9.6: Záložne ako zdroj pôžičiek
• 9.11 Nerovnosť: o veriteľoch, dlžníkoch a ľuďoch, ktorí sú z úverového trhu vylúčení: Cvičenie 9.7: Nepopulárne banky
• 9.11 Nerovnosť: o veriteľoch, dlžníkoch a ľuďoch, ktorí sú z úverového trhu vylúčení: Cvičenie 9.8: Obmedzenia poskytovania úverov
• 10.3 Peniaze a banky: Cvičenie 10.1: Peniaze a ich úloha v ekonomike
• 10.5 Centrálna banka, banky a úrokové miery: Cvičenie 10.2: Marže úrokových mier
• 10.8 Hodnota aktíva: očakávaná návratnosť a riziko: Cvičenie 10.3: Pochopenie Ayeshinej voľby medzi rizikom a návratnosťou
• 10.10 Bubliny na trhu s aktívami: Cvičenie 10.4: Trhy s drahokamami
• 10.10 Bubliny na trhu s aktívami: Cvičenie 10.5: Desať veľkých bublín v cenách aktív za posledných 400 rokov
• 10.13 Úloha bánk v kríze: Cvičenie 10.6: Správanie vo finančnej kríze
• 10.14 Bankovníctvo, trhy a morálka: Cvičenie 10.7: Morálka a zlyhanie trhu
• 11.7 Zlyhanie trhu: externality znečistenia: Cvičenie 11.1: Vlastnícke práva a zmluvy na Madagaskare
• 11.8 Externality a súkromné vyjednávanie: Cvičenie 11.2: Vyjednávacia sila
• 11.8 Externality a súkromné vyjednávanie: Cvičenie 11.3: Pozitívna externalita
• 11.9 Externality: Opatrenia štátu a rozdelenie príjmov: Cvičenie 11.4: Pigouova dotácia
• 11.9 Externality: Opatrenia štátu a rozdelenie príjmov: Cvičenie 11.5: Porovnanie opatrení
• 11.10 Vlastnícke práva, zmluvy a zlyhania trhu: Cvičenie 11.6: Neúplné zmluvy
• 11.11 Verejné statky, spoločné zdroje a zlyhanie trhu: Cvičenie 11.7: Rivalitnosť a vylúčiteľnosť zo spotreby
• 11.12 Chýbajúce trhy: Poistenie a citróny: Cvičenie 11.8: Skryté vlastnosti
• 11.13 Zlyhanie trhu a politika štátu: Cvičenie 11.9: Zlyhanie trhu
• 12.2 Obmedzenia trhov: Amorálne trhy a záslužné statky: Cvičenie 12:1: Kapitalizmus medzi dospelými, ktorí s transakciou súhlasia
• 12.3 Vláda ako ekonomický hráč: Cvičenie 12.2: Zavedenie samokontroly do vlády
• 12.3 Vláda ako ekonomický hráč: Cvičenie 12.3: Vzťah medzi ekonomickým rozvojom a veľkosťou vlády
• 12.7 Výdavky demokratických vlád: Priority krajiny: Cvičenie 12.4: Vplyvy z minulosti na súčasné vzorce výdavkov vlády
• 12.7 Výdavky demokratických vlád: Priority krajiny Cvičenie 12.5 v Exceli: Porovnanie výdavkov vlád
• 12.13 Bezplatné štúdium na vysokých školách: môže byť spravodlivé voči neštudentom?: Cvičenie 12.6: Riešenia problému úverových obmedzení
• 12.14 Distribučný vplyv verejných politík: Regulácia výšky nájomného: Cvičenie 12.7: Rozdelenie prebytku pri regulácii výšky nájomného
• 12.14 Distribučný vplyv verejných politík: Regulácia výšky nájomného: Cvičenie 12.8: Zavedenie regulácie výšky nájomného

Grafy, tabuľky a obrázky

Kapitola 1

• Graf 1.1: Svetové rozdelenie príjmov v roku 2014: Krajiny sú zoradené podľa priemerného príjmu v amerických dolároch (USD) v PKS (t. j. upraveného podľa kúpnej sily jedného dolára v rôznych krajinách) zľava doprava. Výška stĺpcov za jednotlivé krajiny predstavuje priemerný príjem v jednotlivých deciloch obyvateľstva od najchudobnejších 10 % vpredu až po najbohatších 10 % vzadu. Šírka stĺpcov predstavuje počet obyvateľov príslušnej krajiny.
• Graf 1.1a: Ako čítať mrakodrapový graf.
• Graf 1.2: Hokejka histórie: reálny hrubý domáci produkt na obyvateľa v piatich krajinách (1000 – 2018).
• Obrázok 1.3: Návod: Údaje o príjmoch a pomer bohatých a chudobných
• Obrázok 1.4: Návod: Priemer, medián a stĺpcový graf.
• Obrázok 1.5: Návod: Výpočet priemerného tempa rastu v Exceli.
• Graf 1.6: Hokejka histórie: životná úroveň v piatich krajinách (1000 – 2018) v logaritmickej mierke.
• Graf 1.7: Reálny HDP na obyvateľa: lineárna mierka
• Graf 1.8: Reálny HDP na obyvateľa: logaritmická mierka
• Graf 1.9: Počet hodín práce potrebných na výrobu 1 000 lúmenhodín (rovná sa približne hodinovému výstupu 18-wattovej úspornej žiarovky). Všimnite si, že v tomto prípade sme logaritmickú mierku použili na oboch osiach grafu. To nám umožňuje rozoznať, čo sa stalo za posledných 200 rokov.
• Tabuľka 1.10: Produktivita práce pri výrobe svetla.
• Graf 1.11: Hokejka a akumulácia kapitálu.
• Obrázok 1.12: Kapitalizmus: súkromné vlastníctvo, trhy a firmy.
• Obrázok 1.13: Možné vysvetlenie príčin rastúceho bohatstva v Európe v 18. a 19. storočí.
• Obrázok 1.14: Logika prirodzeného experimentu: východné a západné Nemecko.
• Graf 1.15: Dve Nemecká: plánovanie a kapitalizmus (1950 – 1989). Reálny HDP západného Nemecka rástol v období 1950 – 1989 rýchlejšie ako HDP východného Nemecka.
• Graf 1.16: Rozdiely v HDP na obyvateľa medzi krajinami, v ktorých došlo ku kapitalistickej revolúcii neskôr (1928 – 2018). V období 1928 – 2018 rástol HDP Južnej Kórey oveľa výraznejšie než HDP Argentíny, Ruska a bývalého Sovietskeho zväzu, Brazílie, Botswany a Nigérie.
• Graf 1.17: Podiel celkového bohatstva, ktorý vlastní najbohatšie 1 percento (1740 – 2010).
• Graf 1.18: Rozširovanie demokracie vo svete.
• Obrázok 1.19: Ekonomika je súčasťou spoločnosti, ktorá je súčasťou biosféry.
• Graf 1.20: Hokejkový graf svetovej populácie.
• Graf 1.21: Dlhodobý vývoj teplôt na severnej pologuli (1000 – 2019).
• Graf 1.22: Množstvo oxidu uhličitého v atmosfére (1010 – 2020) a svetové emisie uhlíka zo spaľovania fosílnych palív (1750 – 2018).
• Obrázok 1.23: Návod: Zakresľovanie čiarových grafov vývoja teploty v čase.

Kapitola 2

• Obrázok 2.1: Spoločenské interakcie v hre neviditeľná ruka trhu.
• Graf 2.2a: Odmeny v hre neviditeľná ruka trhu.
• Obrázok 2.2b: Matica odmien v hre neviditeľná ruka trhu.
• Obrázok 2.3a: Spoločenské interakcie v hre boj proti škodcom.
• Obrázok 2.3b: Matica odmien v hre boj proti škodcom.
• Obrázok 2.4: Snooker alebo film?.
• Obrázok 2.5: Zapierať alebo sa priznať?.
• Obrázok 2.6: Väzňova dilema (odmeny sú uvedené v rokoch strávených vo väzení).
• Tabuľka 2.7: Príklad: Keď prispejú dvaja farmári, odmena Kim je nižšia, ak sa tiež rozhodne.
• Graf 2.8: Odmeny Kim v hre verejné statky.
• Graf 2.9a: Celosvetové experimenty s verejnými statkami: príspevky v desiatich kolách.
• Graf 2.9b: Celosvetové experimenty s verejnými statkami s možnosťou trestu pre ostatných.
• Obrázok 2.10: Návod: Zostrojenie grafu s viacerými premennými.
• Obrázok 2.11: Problém deľby práce s viac než jednou Nashovou rovnováhou.
• Obrázok 2.12a: Interakcie pri výbere programovacieho jazyka.
• Obrázok 2.12b: Odmeny (v tisícoch dolárov za dokončenie projektu) podľa výberu programovacieho jazyka.
• Obrázok 2.13: Opera alebo futbal?.
• Obrázok 2.14a: Hra klimatická zmena: výsledky dvoch stratégií, obmedzenia alebo bežnej činnosti.
• Obrázok 2.14b: Hra jastrab a holubica a zmena klímy: odmeny zo stratégie obmedzenia alebo bežnej činnosti.
• Obrázok 2.15: Model ekonomiky: domácnosti a firmy.

Kapitola 3

• Obrázok 3.1: Herný strom hry ultimátum, pri ktorej má navrhovateľ na výber len dve možnosti: výplatu rozdeliť spravodlivo alebo si nechať 80 dolárov a prijímateľovi ponúknuť 20.
• Graf 3.2: Prijateľné ponuky v hre ultimátum.
• Graf 3.3: Skutočné ponuky a predpokladaný podiel odmietnutí v hre ultimátum.
• Obrázok 3.4: Charakteristika rôznych alokácií a ich hodnotenie z pohľadu efektívnosti a spravodlivosti.
• Graf 3.5: Pareto efektívna alokácia: všetky alokácie s výnimkou prípadu, kedy obaja použijú pesticíd (T, T), sú Pareto efektívne.
• Graf 3.6: Ideálne a odhadované rozdelenie bohatstva podľa Američanov avskutočnosť.
• Graf 3.7: Ako názory Američanov na príčiny ekonomického úspechu naznačujú, či budú podporovať programy vlády na prerozdelenie bohatstva chudobným, alebo budú proti nim.
• Obrázok 3.8: Návod: Vytváranie skladaného pruhového grafu.
• Tabuľka 3.9: Porovnanie Paretovej efektívnosti a Nashovej rovnováhy v dvoch hrách.
• Obrázok 3.10: Nadmerné spásanie spoločnej pastviny.
• Obrázok 3.11: Daň z nadmerného spásania odvráti tragédiu spoločne využívaných statkov.
• Obrázok 3.12: Odmeny v hre vyhýbanie sa daniam.
• Graf 3.13: Odmeny v hre vyhýbanie sa daniam: ako môžu vyššie dane viesť k nižšej redistribúcii.
• Graf 3.14: Priemerný počet meškajúcich rodičov za týždeň.
• Obrázok 3.15: Návod: Vytváranie čiarového grafu s označeniami.
• Obrázok 3.16: Identifikácia príčin zníženej spotreby sladkých nápojov: ceny alebo informácie?.
• Tabuľka 3.17: Cenové elasticity dopytu pre rôzne typy potravín. (Každý typ potraviny je uvedený dvakrát. Podľa údaja v stĺpci Počet kalórií na porciu môžeme porovnať vysoko- a nízkokalorické skupiny v rámci danej kategórie.

Kapitola 4

• Graf 4.1: Počet odpracovaných hodín za rok (1900 – 2000).
• Graf 4.2: Počet odpracovaných hodín za rok a reálny príjem (1870 – 2018).
• Graf 4.3: Počet hodín voľného času na pracovníka za rok a reálny príjem (2020).
• Tabuľka 4.4: Náklady obetovanej príležitosti a rozhodovanie: Ktorý koncert si vyberieme?
• Tabuľka 4.5: Čas strávený štúdiom a známky.
• Tabuľka 4.6: Priemerná známka študentov, ktorí sa učili v dobrom a zlom prostredí.
• Graf 4.7: Ako čas strávený štúdiom ovplyvní Alexejovu známku?
• Graf 4.8: Mapovanie Alexejových preferencií.
• Graf 4.9: Hraničná miera substitúcie,.
• Graf 4.10: Voľba medzi známkami a štúdiom.
• Graf 4.11: Ako Alexejovo rozhodnutie o množstve voľného času ovplyvní jeho známku?
• Graf 4.12a: Koľko hodín sa Alexej rozhodne študovať?
• Tabuľka 4.12b: Koľko hodín sa Alexej rozhodne študovať?
• Tabuľka 4.13: Alexejove voľby.
• Graf 4.14: Ako technologická zmena ovplyvňuje produkčnú funkciu.
• Graf 4.15: Zlepšenie technológie rozširuje Angelinu množinu dostupných kombinácií.
• Graf 4.16: Angelino rozhodovanie medzi voľným časom a obilím.
• Graf 4.17: Farmárovo rozhodovanie medzi voľným časom a obilím.
• Graf 4.18: Odhadovaný počet odpracovaných hodín a hodín voľného času (1880, 1995, 2040).
• Tabuľka 4.19: Voľný čas a spotreba za deň v rôznych krajinách (2013).
• Graf 4.20: Celkový čas, ktorý muži a ženy strávia neplatenou starostlivosťou v Belgicku, Fínsku a USA (najnovšie dostupné údaje).
• Obrázok 4.21: Držanie kroku s Jonesovcami.
• Graf 4.22: Vzťah medzi priemerným počtom odpracovaných hodín za rok a podielom príjmu veľmi bohatých (20. storočie).
• Obrázok 4.23: Návod: Zostrojenie bodového grafu s rôznymi farbami.

Kapitola 5

• Obrázok 5.1: Stanovy lode Royal Rover.
• Tabuľka 5.2: Inštitúcie v modeli a v skutočnom svete.
• Graf 5.3: Brunova vyjednávacia sila v porovnaní s Angelou závisí od platných inštitúcií v jednotlivých scenárov.
• Graf 5.4: Scenár A: Hranica produkčných možností, najlepšia uskutočniteľná indiferenčná krivka a výber času stráveného prácou v prípade Angely ako nezávislej roľníčky.
• Graf 5.5: Možné výsledky interakcie medzi Angelou a Brunom.
• Graf 5.6: Technicky uskutočniteľné kombinácie.
• Graf 5.7: Scenár B: Nátlak. Maximálny technicky uskutočniteľný transfer od Angely Brunovi.
• Graf 5.8: Ekonomicky uskutočniteľné kombinácie, ak je výmena dobrovoľná.
• Graf 5.9a: Scenár C: Brunova ponuka na princípe vezmi alebo nechaj tak, ktorú Angela môže odmietnuť.
• Graf 5.9b: Scenár C: Brunova ponuka na princípe vezmi alebo nechaj tak, ktorú Angela môže odmietnuť.
• Graf 5.10: Pareto efektívne rozdelenia a rozdelenie prebytku.
• Graf 5.11: Scenár D: Efekt zvýšenia Angelinej vyjednávacej sily vďaka legislatíve.
• Graf 5.12: Vyjednávanie na obnovenie Paretovej efektívnosti.
• Obrázok 5.13: Základné determinanty ekonomických výsledkov.
• Obrázok 5.14: Rozdiely v príjmoch medzi dvojicami domácností.
• Graf 5.15: Lorenzova krivka vlastníctva majetku.
• Graf 5.16: Rozdelenie koristi: piráti a kráľovské námorníctvo.
• Graf 5.17a: Lorenzova krivka a Giniho koeficient pre vlastníctvo majetku.
• Tabuľka 5.17b: Porovnanie Giniho koeficientov.
• Graf 5.18: Dve spoločnosti s rovnakým Giniho koeficientom no odlišnými Lorenzovými krivkami.
• Obrázok 5.19: Rozdiel medzi trhovým a disponibilným príjmom.
• Graf 5.20: Rozdelenie trhového a disponibilného príjmu v Holandsku (2010).
• Graf 5.21: Príjmové nerovnosti v trhových a disponibilných príjmoch v rôznych krajinách sveta.
• Graf 5.22: Tri rozdelenia bohatstva (100 hektárov pôdy).
• Obrázok 5.23: Návod: Zostrojenie Lorenzovej krivky.
• Graf 5.24: Vyjednávanie v praxi: Ako reforma držby pôdy v Západnom Bengálsku znížila Giniho koeficient.
• Graf 5.25: Lorenzova krivka a krivka absolútnej rovnosti.

Kapitola 6

• Obrázok 6.1: Aktéri vo firme a jej rozhodovacie a informačné štruktúry.
• Tabuľka 6.2: Každodenné náklady a výnosy spojené s prácou alebo jej stratou.
• Graf 6.3: Zamestnanecké renty: Mária svoj príjem zo zamestnania porovnáva s príjmom, ktorý by dostávala, ak by o prácu prišla a bola nezamestnaná 44 týždňov (vyobrazené zamestnanecké renty predstavujú bod J na <a href=”#graf-6-5” class=”show-page-number”grafe 6.5</a>).
• Graf 6.4: Máriina zamestnanecká renta je vyššia, keď sa jej mzda zdvojnásobí na 48 $ za hodinu (výška zamestnaneckých rent pri mzde vo výške 48 $ zodpovedá bodu K na grafe 6.5).
• Graf 6.5: Máriina najlepšia reakcia na výšku mzdy. Body J a K odkazujú na informácie v grafoch 6.3 a 6.4.
• Graf 6.6: Indiferenčné krivky zamestnávateľa: izokosty úsilia.
• Graf 6.7: Zamestnávateľ stanovuje mzdu tak, aby minimalizoval náklady na jednotku vynaloženého úsilia zamestnanca.
• Graf 6.8: Efekt predĺženia trvania nezamestnanosti na zamestnaneckú rentu.
• Graf 6.9: Krivka najlepšej reakcie závisí od miery nezamestnanosti a podpory v nezamestnanosti.
• Tabuľka 6.10: Problémy skrytej činnosti.
• Tabuľka 6.11: Model pracovnej disciplíny.

Kapitola 7

• Graf 7.1: Veľkosť firiem v USA: Počet zamestnancov (1900 – 2006).
• Tabuľka 7.2: Ceny hlavných značiek raňajkových cereálií v USA (1992).
• Graf 7.3: Odhadovaný dopyt po cereáliách Cheerios s jablkovo-škoricovou príchuťou.
• Graf 7.4: Dopyt po kurzoch španielčiny od firmy LP.
• Graf 7.5: Dve krivky dopytu.
• Graf 7.6: Krivky rovnakého zisku pre kurzy španielčiny v LP.
• Graf 7.7: Výber kombinácie ceny a množstva kurzov španielčiny od LP, pri ktorej sa maximalizuje zisk.
• Graf 7.8: Výhody z obchodu.
• Graf 7.9: Strata mŕtvej váhy.
• Graf 7.10: Výdavky na reklamu a podiel na trhu raňajkových cereálií v Chicagu (1991 – 1992).
• Graf 7.11: Krivka trhového dopytu po knihách.
• Graf 7.12: Krivka ponuky kníh.
• Graf 7.13: Rovnováha na trhu s použitými knihami.
• Graf 7.14: Dopyt a ponuka v prípade učebníc.
• Graf 7.15: Krivka trhového dopytu po chlebe.
• Graf 7.16: Cena a množstvo maximalizujúce zisk.
• Graf 7.17: Krivka trhovej ponuky: 20 firiem.
• Graf 7.18: Krivka trhovej ponuky: Veľa pekární.
• Graf 7.19: Rovnováha na trhu s chlebom
• Graf 7.20: Rovnováha na trhu s chlebom: Výhody z obchodu.
• Graf 7.21a: Výroba quinoy.
• Graf 7.21b: Reálne ceny výrobcov quinoy v Peru.
• Graf 7.21c: Celosvetový dopyt po importe quinoy.
• Schéma 7.22: Nerovnováha v dopyte po quinoe.
• Graf 7.23: Zvýšenie dopytu po quinoe.
• Schéma 7.24: Zvýšenie dopytu po quinoe.
• Tabuľka 7.25: Priemerné a najvyššie ceny pšenice v Európe, 1838 – 1845.
• Graf 7.26: Svetové ceny ropy v stálych cenách (1861 – 2020) a celosvetová spotreba ropy (1965 – 2020).
• Graf 7.27: Svetový trh s ropou.
• Graf 7.28: Cenové ropné šoky v rámci OPEC v 70. rokoch 20. storočia: OPEC znižuje produkciu..
• Graf 7.29: Cenové ropné šoky v rokoch 2000 – 2008: Ekonomický rast zvyšuje svetový dopyt.
• Schéma 7.30: Rozhodnutia firmy stanovujúcej ceny a mzdy.

Kapitola 8

• Graf 8.1: Reálny týždenný príjem mužov v Západnej Austrálii (os na ľavej strane), svetová cena železnej rudy a miera nezamestnanosti v Austrálii (os na pravej strane), roky 1989 až 2021.
• Schéma 8.2: Trh práce.
• Tabuľka 8.3: Štatistické údaje pre trhy práce v Austrálii, Nemecku, Nórsku a Španielsku (priemery za roky 2000 – 2016).
• Graf 8.4: Mzdová krivka: pracovná disciplína a nezamestnanosť v ekonomike ako celku.
• Graf 8.5: Odvodenie mzdovej krivky: rôzne miery nezamestnanosti v ekonomike.
• Graf 8.6: Mzdová krivka odhadnutá pre ekonomiku USA (1979 – 2013).
• Graf 8.7: Mzdová krivka: úroveň mzdy potrebná na to, aby zamestnanci pracovali a neulievali sa.
• Tabuľka 8.8: Posuny mzdovej krivky.
• Graf 8.9: Firma stanoví cenu P maximalizujúcu zisk. Vzhľadom na nominálnu mzdu W vďaka tomu dostaneme reálnu mzdu na cenovej krivke, konkrétne W/P.
• Graf 8.10: Firma stanoví cenu maximalizujúcu zisk v bode A.
• Graf 8.11: Reálna mzda vychádzajúca z určenej ceny v bode A.
• Graf 8.12: Cenová krivka: efekty zvýšenia dopytu po tovaroch a službách v celej ekonomike.
• Graf 8.13: Faktory ovplyvňujúce cenovú krivku.
• Tabuľka 8.14: Dve oddelenia, ktoré v každej firme určujú mzdu a cenu, ktoré firma stanoví.
• Graf 8.15: Môže byť na tom niekto lepšie? Oddelenie ľudských zdrojov a marketingu vo firme.
• Graf 8.16: Rovnováha v ekonomike: štruktúrna nezamestnanosť v bode X.
• Graf 8.17: Nezamestnanosť v Španielsku a Nemecku (1960 – 2019).
• Tabuľka 8.18: Determinanty štruktúrnej nezamestnanosti v Španielsku a Nemecku (1976 – 2011).
• Graf 8.19: Porovnanie štruktúrnej nezamestnanosti v Španielsku a v Nemecku pomocou modelu.
• Graf 8.20: Odhadovaná priemerná cenová marža vo firmách v USA (1955 – 2016).
• Graf 8.21: Podiel ekonomických ziskov na príjme v USA (1984 – 2014).
• Graf 8.22: Giniho koeficient trhového príjmu v USA (1970 – 2019).
• Graf 8.23: Rozdelenie príjmu v rovnovážnom stave trhu práce a trhu tovarov a služieb.
• Graf 8.24: Vplyv zvýšenia miery hospodárskej súťaže, ktorej čelia firmy: cenová krivka sa posúva nahor a nerovnosť klesá.
• Graf 8.25: Podiel zamestnancov, ktorých mzdy sa riadia kolektívnymi zmluvami (obdobie po roku 2010).
• Schéma 8.26: Ak výšku mzdy určujú odbory.
• Graf 8.27: Ak mzdu vo firme stanovujú odbory a nie zamestnávateľ.
• Graf 8.28: Vyrokovaná mzdová krivka, keď mzdu stanovujú odbory.
• Graf 8.29: Pokrytie kolektívneho vyjednávania o mzdách a nezamestnanosť v OECD.
• Graf 8.30: Mzdu vo firme stanovujú odbory a zamestnanci oplatia zamestnávateľovi jeho dobrú vôľu.
• Graf 8.31: Vyrokovaná mzdová krivka a rovnováha pri efekte hlasu odborov.
• Graf 8.32: Rastúca monopolná sila (trh tovarov a služieb) a klesajúca sila pracovníkov (trh práce) – nová rovnováha.
• Graf 8.33: Rastúca monopolná sila (trh tovarov a služieb) a klesajúca sila pracovníkov (trh práce) – vyššia nerovnosť v novej rovnováhe.
• Graf 8.34: Krátkodobé a dlhodobé efekty zavedenia podpory v nezamestnanosti.
• Graf 8.35: Výška podpory v nezamestnanosti a miera nezamestnanosti v OECD (2001 – 2020).
• Graf 8.36: Spojenie zavedenia podpory v nezamestnanosti so solidárnou mzdovou politikou s cieľom zvýšiť produktivitu v ekonomike.
• Tabuľka 8.37: Rozdiely medzi trhom práce a konkurenčnými trhmi produktov (s prijímaním ceny.
• Graf 8.38: Rovnovážna (štruktúrna) nezamestnanosť a nezamestnanosť z nedostatočného dopytu (cyklická).
• Schéma 8.39: Model WS/PS: aktéri a ich rozhodnutia.

Kapitola 9

• Obrázok 9.1: Bohatstvo, príjem, opotrebenie a spotreba: analógia s vaňou.
• Graf 9.2: Požičiavanie, úroková miera a množina dostupných kombinácií.
• Graf 9.3: Vyrovnanie spotreby: klesajúce hraničné výnosy zo spotreby.
• Graf 9.4: Juliine indiferenčné krivky
• Graf 9.5: Presúvanie spotreby v čase prostredníctvom požičiavania.
• Graf 9.6: Vyrovnanie spotreby sporením.
• Graf 9.7: Vyrovnanie spotreby uložením časti majetku alebo poskytnutím pôžičky.
• Graf 9.8: Na opačných stranách úverového trhu: Zvýšením úrokovej miery sa Marcov blahobyt zvýši a Juliin zníži.
• Graf 9.9: Možnosti človeka (Julie), ktorý začína bez majetku, no môže si požičať a investovať.
• Schéma 9.10: Súvaha.
• Graf 9.11: Pasíva a čistá hodnota (Barclays a Honda).
• Tabuľka 9.12: Juliine súvahy
• Graf 9.13: Juliine možnosti spotreby
• Tabuľka 9.14: Problémy principála a agenta: Úverový trh a trh práce.
• Schéma 9.15: Majetok, kvalita projektu a úver.
• *Graf 9.16: Nerovnosť v ekonomike poskytovania a prijímania úverov. Ak si všetci v populácii môžu požičať, Giniho koeficient sa rovná 0,57. Keď bude 40 % potenciálnych dlžníkov vylúčených z úverového trhu, Giniho koeficient bude 0,70
• *Schéma 9.17: Úverový trh a trh práce určujú vzťahy medzi skupinami ľudí v rôznych východiskových situáciách.

Kapitola 10

• Tabuľka 10.1a: Marco uloží 100 $ do banky Abacus.
• Tabuľka 10.1b: Marco zaplatí 20 $ Ginovi.
• Tabuľka 10.1c: Marco zaplatí 20 $ Ginovi (koniec transakcie).
• Tabuľka 10.1d: Banka Bonus poskytne Ginovi pôžičku 100 $.
• Tabuľka 10.1e: Celkové množstvo peňazí v bankovom systéme narástlo.
• Tabuľka 10.2: Súvaha banky.
• Tabuľka 10.1f: Banka Bonus nemá dostatočnú menovú bázu na to, aby mohla 50 $ vyplatiť banke Abacus.
• Schéma 10.3: Banky, centrálna banka, dlžníci a sporitelia.
• Tabuľka 10.4: Zjednodušená súvaha banky.
• Tabuľka 10.5: Súvaha banky Barclays v roku 2006 (v miliónoch libier).
• Tabuľka 10.6: Súvaha spoločnosti Honda Motor Company v roku 2013 (v miliónoch jenov).
• Tabuľka 10.7: Súvaha komerčnej banky.
• Graf 10.8a: Voľba medzi rizikom a návratnosťou: množina dostupných kombinácií.
• Graf 10.8b: Voľba medzi rizikom a návratnosťou: Ayeshine preferencie.
• Graf 10.8c: Ayeshin výber: MRS = MRT.
• Graf 10.9: Cena a objem predaných akcií spoločnosti News Corp (7. mája 2014.
• Graf 10.10: Informačné technológie a stúpajúce ceny technologických akcií: Kompozitný index Nasdaq (1995 – 1999).
• Schéma 10.11: Pozitívna a negatívna spätná väzba.
• Graf 10.12: Technologická bublina Kompozitný index Nasdaq (1995 – 2004).
• Schéma 10.13: Trh s nehnuteľnosťami na ceste nahor a nadol.
• Graf 10.14: Pomer dlhu domácností k príjmom a ceny domov v USA (1950 – 2020).
• Graf 10.15: Miera zadlženosti bánk vo Veľkej Británii a USA (1960 – 2018).
• Tabuľka 10.16: Problémy principála a agenta: Úverový trh a trh práce.

Kapitola 11

• Graf 11.1: Vyjednávacia sila a ceny na veľkoobchodnom trhu s rybami v Kérale (14. januára 1997). (Poznámka: Na dvoch trhoch bol rovnaký výsledok s cenou 6,2 rupie za kilogram.)
• Graf 11.2: Hraničné náklady na pestovanie banánov s použitím pesticídu Weevokil.
• Graf 11.3: Rozhodnutie plantáží o výške produkcie banánov.
• Tabuľka 11.4: Zlyhanie trhu: znečistenie vody.
• Graf 11.5: Výnosy z vyjednávania.
• Graf 11.6: Produkcia továrne na roboty.
• Graf 11.7: Dosiahnutie Paretovej efektívnosti pomocou zdanenia.
• Graf 11.8: Majitelia plantáží platia rybárom odškodné.
• Tabuľka 11.9: Zlyhanie trhu spojené so znečistením vody s riešeniami.
• Schéma 11.10: Ako dochádza k pozitívnym a negatívnym externalitám.
• Tabuľka 11.11: Súkromné a verejné statky.
• Tabuľka 11.12: Príklady zlyhania trhu a riešenia.
• Schéma 11.13: Trh s citrónmi.
• Tabuľka 11.14: Asymetrické informácie, zlyhania trhu a riešenia.
• Tabuľka 11.15: Príklady zlyhania trhu a riešenia.
• Tabuľka 11.16: Zlyhania trhu a informačné problémy.

Kapitola 12

• Graf 12.1: Rast vlády v Spojenom kráľovstve (1500 – 2015).
• Graf 12.2: Diktátor hľadiaci do budúcnosti sa zamýšľa nad celkovou politickou rentou, ktorú dosiahne pri dvoch rôznych výškach ročného zdanenia.
• Graf 12.3: Krivka zotrvania pri moci: diktátor stanovuje výšku dane vzhľadom na cenu verejných služieb.
• Graf 12.4: Diktátorove izorenty.
• Graf 12.5: Diktátor sa rozhodne pre úroveň zdanenia tak, aby maximalizoval svoju politickú rentu.
• Tabuľka 12.6: Príklady vládnucich elít, ich obdobie vládnutia a prípadné dôvody konca.
• Graf 12.7: Množina dostupných kombinácií daní a trvania vládnutia v nekonkurenčnom a konkurenčnom politickom systéme.
• Graf 12.8: Výber výšky daní v podmienkach nižšej a vyššej politickej konkurencie.
• Tabuľka 12.9: Political and economic rents under competition and monopoly.
• Graf 12.10: Vzorce verejných výdavkov vo Fínsku, v USA a Južnej Kórei (2019) vyjadrené ako percento celkových výdavkov vlády.
• Graf 12.11: Ceny akcií na burze v Čile: Zvolenie socialistického prezidenta, 1970.
• Graf 12.12: Ceny akcií na burze v Čile: Vojenské zvrhnutie socialistickej vlády, 1973.
• Graf 12.13: Emisie oxidu uhličitého sú vyššie v bohatších krajinách, no krajiny s rovnakou úrovňou príjmu sa v ich množstve tiež výrazne.
• Graf 12.14: Vyššia rovnosť v disponibilnom príjme sa nespája s pomalším rastom priemerného príjmu.
• Tabuľka 12.15: Financovanie vysokoškolského štúdia.
• Graf 12.16: Nájomný trh po zavedení regulácie výšky nájomného.
• Tabuľka 12.17: Mesačné zisky a straty v porovnaní s rovnovážnym stavom trhu bez regulácie výšky nájomného. (Údaje v tabuľke vychádzajú z grafu 12.16, pričom p₀ = 1 500 $, p_R = 1 000 $, X₀ = 500 000, X_R = 350 000, a cena v bode A = 2 000 $.